Egypt

Na trón nastúpil, keď mal deväť rokov. Kráľom sa stal po Smenchkarem, ktorý zomrel za záhadných okolností po necelých troch rokoch vlády vo veku päťdesiat rokov. Tutanchamón sa stal bábkou v rukách Amónových kňazov. Zmenil si meno z Tutanchaton na Tutanchmón a aj jeho manželke Ancheseppaaton na Anchesenamon. Na dokumentoch uvádzal len trónne meno Nebcheprure. Pri svojej korunovácií dal spraviť sochu, kde stojí oproti Amónovi v menšej výške. Dal sa presťahovať z Achetatonu do paláca Amenhotepa III. s celým jeho dvorom, s háremom aj s manželkou do Malkaty. A jeho uznal za „otca božieho“ a spolukráľa, Haremheba vymenoval za „dôverníka nad všetkými kráľovskými dôverníkmi“. Venoval sa aj zábavám, nie je však pravdepodobné, že by niekedy lovil levy a vonkoncom už nepozabíjal masy nepriateľov. Taký faraón kňazom vyhovoval a jeho nečakaná smrť šokovala ich aj Tutanchamóna, lebo jeho hrob nebol dokončený. O pohreb sa postaral Aje II. a dal sa tam znázorniť v leopardej koži (veľkňazskej) pri vykonávaní rituálu otváranie úst. Hneď ako zomrel Tutanchamon, požiadal Aje o ruku Anchesenamon, ale ona ho odmietla. Preto poslala list chetitskému vladárovi Šuppiluliumašovi I., aby jej poslal syna, ktorý by sa stal jej manželom, ale hneď ako vstúpil na územie Egypta v Ázií, Haremheb ho dal zabiť. Tutanchamónova hrobka bola už vtedy dávno zatvorená. Dokonca sa raz do nej dostali aj lupiči. Určite si aj niečo odniesli, lebo ich tam nachytali dozorcovia. Tí po nich hrobku trochu poupratovali. Hrobku zatvorili a šli preč. Tak ostala až kým Howard Carter v roku 1922 nenašiel jej vchod. Od Carterových čias prevláda názor, že Tutanchamón bol synom Achnatona a jeho vedľajšej manželky Kije. Dodnes sa nevie prečo súčasne s Tutanchamónom boli pochované dve malé embryá. Jedno osemmesačné a druhé sedemmesačné. Embryá boli vo vlastných rakvách pri jeho nohách. Carterove výskumy okolo Tutanchamóna financoval lord Carnavon. K pátraniu po Tutanchamónovej hrobke priviedli V.Cartera malé veci z hrobovej výbavy, a tak si vypočítal miesto hrobky. 4. novembra 1922 narazil na prvý vchod. 5. novembra odkryl schody, 24. novembra stál pred múrom s Tutanchamónovými pečaťami. Päť rokov ešte trvalo, kým výskum tejto hrobky dokončil. Kráľovu múmiu odkryl až koncom októbra 1925, posledný predmet opustil hrobku 30. novembra 1927. Stálo ho to mnoho síl času a energie. Do hrobky sa musela zaviesť elektrina, museli sa zabezpečiť pred stratou či ukradnutím zlaté šperky o hmotnosti niekoľkých gramov. Iba vynášanie pozlátených skríň, ktoré stáli okolo sarkofágu trvalo 84 dní. Tutanchamónov poklad je dnes v Egyptskom múzeu v Káhire, kde zapĺňa 12 miestností. Carter našiel v hrobovej komore štyri do seba vložené a umelecky zdobené pozlátené skrine. Vo vnútri bol sarkofág z jediného kusa žltého kremenca v rozmeroch 2,75 x 1,50 x 1,50 metra; v sarkofágu boli tri rakvy v podobe mumifikovaného tela s verným vyobrazením tváre. Všetky boli pozlátené, ale tá posledná bola z čistého zlata s hmotnosťou 110,4 kg. Tutanchamón nás obohatil nielen o šperky a zlato, ale aj o nové poznatky. Tutanchamónova hrobka je dnes sprístupnená a vo svetle neónov žiari v nej zlatistý sarkofág s pozlátenou maskou. V tomto sarkofágu a v tejto rakve odpočíva aj sám Tutanchamón.