Egypt

V súčasnosti je pyramíd menej ako v minulosti - je ich okolo 70 na celom svete. Niektoré podľahli času, iné sa prepadli do púštneho piesku. Pyramídy sa nachádzajú iba v Dolnom Egypte a stavali ich iba v starej a strednej ríši. Egypťania kedysi nazývali pyramidu m-r alebo mer. Pyramídy majú rôzne tvary, nie iba pravidelné ihlany. Zaujímavá je Stupňovitá pyramída v Sakkáre. Okolo roku 1600 pred n. l. ju dal postaviť faraón Džoser architektovi Imhotepovi. Jej vek archeológovia odhadujú na 4700 až 4800 rokov a jej výška je 62 metrov. Vravelo sa, že šesť veľkých stupňov predstavuje rebrík do neba pre faraóna. Stupňovité pyramídy stavali aj iné národy. Ďalšia nezvyčajná pyramída sa nachádza v Dášúre, ktorá má zalomené steny. Vyzerá, ako keby si niekto zmyslel, že postaví veľkú pyramídu, ale chcel ju mať urobenú rýchlo, tak odbremenil robotníkov od niekoľkoročného stavania. Faraóni stavali veľkolepé pyramídy ako svoje hrobky, no sú však aj hypotézy, že mali slúžiť ako astronomické pozorovateľne, či obrovské sýpky alebo záchranné body pri biblickej potope. Niektorý tvrdia, že ich postavili mimozemšťania. No keby ich predsa len stavali ľudia, najznámejšiu Veľkú pyramídu v Gíze by stavalo 30 000 platených robotníkov, nie otrokov vyše 25 rokov. Panuje názor, že bola postavená za 4. dynastie v roku 2560 pred n. l. Kým začali Egypťania stavať pyramídy, na určenie severu postavili kamenný múr. Pieskovcové kamenné bloky vážili približne 5 ton - asi ako 2 autá strednej veľkosti. Oficiálne sa Veľká pyramída volala ,, Achtej Chufu “ - Chufevov obzor. Ďalej než 4000 rokov to bola najväčšie umelo vytvorená stavba na zemi. Ako prvá ju prevýšila Eifelova veža. Jej strany sú presne zarovnané podľa svetových strán. Aby ich presne určili postavili najprv kruhový múr. Tvar pyramídy bol vyprojektovaný tak, aby tvorili spojenie s hviezdami. Anglický egyptológ I. E. S. Edwards prišiel na zaujímavú teóriu, že pyramídy boli navrhnuté tak, aby napodobňovali lúče slnka dopadajúce na Zem cez mraky. Pyramída sa pravdepodobne vyvinula z mastaby, nízkej obdĺžnikovej stavby, ktorá pokrýva skalnú hrobku. Zaujímavé je, že vzduchové šachty vedúce von z kráľovej a kráľovninej komory sú presne usporiadané podľa hviezd Orionu a Síria. Tieto šachty boli možno vybudované tak, aby poslúžili ako dráha pre dušu faraóna. Je vysoká 137,3 metra, pôvodne mala o desať metrov viac. Šírka jej základne meria 230,4 metra a pôvodne bola tiež väčšia – o dva metre. Pôvodne bola obložená vápevcom, ale väčšina ho bola časom odstránená. Podobnú korunu ale dnes má susedná pyramída faraóna Chafreho. Pri stavbe Chufevovej pyramídy je zaujímavé, že má pohrebné komory až tri. Buď sa plán niekoľkokrát menil aj v priebehu výstavby, alebo je tiež možné, že ide o súčasť ochranného labyrintu, v ktorom mal nevítaný návštevník zablúdiť a zahynúť. Vedci odhadujú, že na veľkú pyramídu sa spotrebovalo približne 2 250 000 kamenných kvádrov. Metódu výstavby pyramídy sa ako prvý pokúsil vysvetliť R. Lepsius. Domnieval sa, že na pyramídu sa prikladajú vrstvy tak dlho, kým panovník neumrie. To znamená, že čím dlhšie faraón panoval, tým väčšiu pyramídu mal postavenú. Pyramídy v Gíze patria medzi jeden zo siedmych divov sveta a keby sme ich rozobrali mohli by sme vytvoriť z kamenných kvádrov múr okolo krajiny, ktorá je tak veľká ako dnešné Francúzsko. Egypťania ich stavali pre faraónov 4. dynastie a neďaleko nich sú menšie pyramídy s hrobkami kráľovien.