Egypt

Mennofer alebo Memfis (gr. Μέμφις [mˈempʰis], lat. Memphis arab. منف) bol hlavným mestom prvého dolnoegyptského nomu s názvom Kraj Bielych múrov (staroeg. jnb.w-ḥḏ [inebu-hedž]) a v období Starej ríše prvým hlavným mestom zjednoteného Egypta, tj. od jeho založenia až približne po rok 2200 pred. Kr. Potom bol hlavným mestom ešte počas krátkeho obdobia cez Novú ríšu a správnym mestom počas celého staroveku. Od roku 1979 je súčasťou lokality, ktorá je zapísaná do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO, spolu so nekropolou, rozprestierajúcou sa medzi dedinou Abú Rawáš a Dahšúrom. Jeho pôvodný názov bol staroeg. Inebu Hedž – „Biele múry“, podľa opevnenia z bielych nepálených tehál, ktoré sa vinulo okolo mesta. Grécky názov Memfis je skomolenina egyptského názvu pyramídy Pepiho I. staroeg. Men-nefer, ktoré mesto prebralo pravdepodobne niekedy v období Strednej ríše, neskôr z neho vzniklo kopt. ⲙⲉⲛϥⲉ [menfe]. V staroveku bol známy aj pod menom staroeg. Ankh Tavi – „To, čo spája dve Zeme“, pretože sa nachádzal na strategickom mieste, medzi Horným a Dolným Egyptom. Egyptský historik Manehto nazýval Mennofer náboženským názvom staroeg. Hut-ka-Ptah – „Miesto ducha Ptaha“, čo je približne gr. Aί γυ πτoς [ai-gu-ptos]. Z toho vzniklo lat. Aegyptus a súčasný názov Egypt. V biblii je Mennofer nazývaný Mof alebo Nof. Ruiny Mennoferu sa nachádzajú asi 20 km južne od Káhiry, na západnom brehu Nílu. Dnešné sídla Mit Rahina, Dahšúr, Sakkára, Abú Sír, Abú Guráb a Záwíja al-Arján ležia vnútri administratívnych hraníc historického Mennoferu. Ako mesto prvoradého významu a dlhej histórie, mal Mennofer rozsiahle pohrebiská na západnom brehu Nílu, podľa ktorých si môžeme dnes vytvoriť aspoň približnú predstavu o celej aglomerácii. V súčasnosti je mennoferská nekropola pre ľahšiu orientáciu rozdelená na územia, ktoré nesú mená najbližších sídiel: Abú Rawáš (arab. ابو رواش, angl. Abu Rawash), Gíza (arab. الجيزة, angl. Giza), Záwíja al-Arján (arab. زاوية العريان, angl. Zawyet el-Aryan), Abú Sír (arab. ابو صير, angl. Abusir), Sakkára (arab. سقارة, angl. Saqqara) a Dahšúr (arab. دهشور , angl. Dahshur). Mesto bolo vďaka svojej polohe veľmi závislé na okolitých prírodných podmienkach. Dôležitá bola ochrana jeho územia proti každoročným nílskym záplavovým vodám a proti postupnému pohybu riečneho koryta na východ. Preto bola skoro vybudovaná hrádza, podľa Hérodota už kráľom Menim, ktorá ho chránila. Podľa Hérodota bolo mesto založené ako pevnosť okolo roku 3100 pred Kr. kráľom Menim (gr. Ménés), ktorý zjednotil obe egyptské kráľovstvá. Predpokladá sa, že Meni bol tým mýtickým kráľom, ktorý ako prvý vládol Egyptu, podobne ako Romulus vládol Rímu. Nie je pochýb, že zjednotenie oboch kráľovstiev bolo vzájomne potrebné a prospešné, keďže medzi nimi existovali úzke kultúrne a obchodné väzby. Tento príbeh nám podáva hlavne Hérodotos. Súčasní egyptológovia identifikujú legendárneho Meniho s historicky doloženým kráľom Narmerom, zobrazeným na Narmerovej pelete, ktorý dobil Deltu Nílu v Dolnom Egypte a odvtedy vládol ako faraón. Paleta je datovaná do obdobia okolo roku 3000 pred Kr. a tým sa kryje s legendou o zjednotení Egypta kráľom Menim.