Kňazi v starovekom Egypte
20. 5. 2009
Kňazi v starovekom Egypte netvorili uzavretú kastu, tak ako v niektorých iných starovekých kultúrach. Ich postavenie síce vyžadovalo dodržiavaniu určitých špecifických predpisov, obzvlášť čo sa týkalo udržiavania čistoty, ale kňazom sa mohol stať takmer ktokoľvek a rovnako dobre svoju kňazskú hodnosť i stratiť. Postavenie v kňazskej hierarchii nezabraňovalo tomu, aby jednotlivec mohol zastávať iné funkcie, a tak sa na egyptských nápisoch stretávame s osobami, ktoré zastávali vysoké postavenie v niektorom kulte a zároveň slúžili v úradníckej pozícii aj na kráľovskom dvore, alebo slúžili ako kňazi viacerým božstvám[1].
Kňazský úrad býval zvyčajne dedičný, aj keď jeho udelenie mal formálne v rukách najvyšší z veľkňazov v zemi – faraón. Máme záznamy o súdnych procesoch, v ktorých niektorý dedič panovníka prosí o pridelenie hodnosti alebo naopak žiada o jej odňatie od niekoho druhého[2]. So zastávaním kňazského úradu bola zvyčajne spojená „prebenda“ vydávaná panovníkom, preto boli tieto posty žiadané počas celých egyptských dejín. Okrem toho k ním patrila správa chrámového majetku a niektoré výsady, všetci služobníci chrámu boli napríklad oslobodený od corvee, povinných robôt pre korunu. Počas svojho života značná časť Egypťanov preto slúžila niektorému chrámu.
V starovekom Egypte nikdy neexistovala jednotná náboženská organizácia podobná cirkvi. Každý kult a každá svätyňa sa riadila vlastnými predpismi a nebola previazaná s inou štruktúrou. Ako však vieme z písomných prameňov, kňazi sa niekedy stretávali na akýchsi synodách svojho kultu a dokonca máme zmienky aj o celoegyptskom stretnutí kňazov[3]. Taktiež vieme, že v priebehu egyptských dejín kňazi viacerých významných božstiev získali veľkí politický a ekonomický vplyv. Najznámejší z týchto prípadov je chrám boha Amona v Tébach (Vesete). Kňazi chrámovej hierarchie dokázali za 20. a 21. dynastie získať taký vplyv v Hornom Egypte, že tu vytvorili doslova Amonovo kráľovstvo na zemi.
V egyptskej literatúre vystupujú kňazi ako cnostní, zbožní muži venujúci sa ezoterickým náukám, ktorým je vzdialené násilie aj starosť o pozemské záležitosti. Z početných dokladov však vieme, že tento topos bol často vzdialený realite. Máme napríklad záznamy o súdnych prípadoch z čias Psammetika I., kedy si kňazi snažili vymôcť majetok vraždami, podpaľačstvom a korupciou[4]. alebo záznam z čias Ramesseho V., kedy sa skupina kňazov boha Chnuma podieľali na tunelovaní chrámového majetku.